Orava. Krásny kraj na severe Slovenska, kde som sa narodil, v malej dedinke Brezovica vyrástol a kde žijem s mojou rodinou dodnes. Ani počas stredoškolského a vlastne aj vysokoškolského štúdia som neopustil rodnú Oravu. Strednú Elektrotechnickú školu som absolvoval v Nižnej, ešte pod patronátom bývalej Tesly, vtedy najväčšieho výrobcu televízorov v Európe a Vysokú školu Sv. Alžbety, odbor Sociálna práca v Trstenej. Výšku som študoval aj ukončil už počas práce v Allianz – Slov. poisťovni, externe. Moje 25 – ročné pracovné skúsenosti by som rozdelil do 3 etáp: 1. etapa – plnenie si sna, 2. etapa – hľadanie, 3. etapa – prínos a služba. Poďme teda postupne.
V prvej etape som sa po skončení strednej školy a po roku práce v Tesle, rozhodol pracovať pre inú firmu, v ktorej som mal možnosť väčšieho zárobku ale aj kariérneho uplatnenia. Po 2,5 roku som ale pochopil, že vlastne plním sny niekoho iného a rozhodol som sa to zmeniť. V pomerne mladom veku ( 22.rokov ) som sa rozhodol využiť ponúknutú šancu a bez akýchkoľvek skúseností s podnikaním, som zobral do prenájmu podnik – Bar s Krčmičkou, v ktorom som plánoval byť sám sebe pánom. S nadšením som sa pustil do práce, v ktorej bolo pre mňa všetko nové, pretože to bolo na míle vzdialené od toho, čo som študoval. Finančne sa darilo, preto som rozšíril prevádzku a priniesol do obce ďalšie a ďalšie služby, ktoré tam dovtedy vôbec neboli. Bolo to pekné obdobie, kedy som sa veľa naučil a priniesol ľuďom služby, pre ktoré museli v minulosti chodiť mimo obce. Problém bol v tom, že som pracoval 12 a niekedy až 14 hodín denne. Dokonca, keď mi ochorel zamestnanec, musel som až 1,5 mesiaca ťahať bez oddychu aj soboty a nedele v jednom kuse. Po troch rokoch práce som sa rozhodol, že už nepredĺžim nájomnú zmluvu. Jednoducho som už ďalej nevládal.
2. etapa – hľadanie, bolo obdobie, ktoré trvalo cca osem rokov. Počas tohto obdobia som hľadal prácu, v ktorej by som našiel svoje uplatnenie. Vedel som, že práca s ľuďmi je to čo chcem robiť a keďže som už mal skúsenosti v oblasti gastronómie, tak som začal pracovať ako obchodný zástupca. Neskôr som išiel pracovať do lesa ako pilčík, či robil obchodného zástupcu, ktorý mal na starosti predaj a rozvoz mäsových výrobkov. Vyzeralo to dobre, ale pracovať od pol štvrtej ráno do piatej, niekedy aj šiestej hodiny večer, nebolo jednoduché. Každý deň naložiť a neskôr aj vyložiť 1,5 tony mäsa či výrobkov a zásobovať 30 až 40 predajní, bolo fyzicky veľmi náročné. Hovoril som si, že pokiaľ by to bolo aspoň dobre zaplatené, človek dokáže všeličo vydržať. No pracovať za 10 000 korún a sám si z toho platiť odvody ? Keď som už začínal byť bezradný, prišla ,,tá“ ponuka. Tá, o ktorej sa hovorí, že Vám zmení život. Samozrejme som to vtedy ešte nevedel posúdiť tak ako teraz, no rozhodol som sa, že to popri práci obchoďáka s mäsom vyskúšam.
3. etapa – prínos a služba. Ponuku pracovať v Allianz – Slovenskej poisťovni som našiel v okresných novinách. To, čo ma zaujalo bolo, že budem sám rozhodovať o tom kedy a koľko budem pracovať, či koľko budem zarábať. Hlavne sa mi však páčilo, že budem môcť pomáhať ľuďom, aby dostali peniaze, keď ich budú skutočne potrebovať. Trvalo mi mesiac, aby som zistil, že to čo som zarobil v predchádzajúcej práci za 220 hodín tvrdej práce za mesiac, som vo finančníctve zarobil za 6 hodín práce týždenne. Začal som pracovať v oblasti, o ktorej som priznám sa, na začiatku, nemal tú najlepšiu mienku. Keď ma pred časom navštívila jedna ,, finančná poradkyňa‘‘, ktorá na každú moju otázku odpovedala slovami: ,, Pán Hajduk, ja to pre Vás zistím, opýtam sa a dám Vám vedieť.“ Rýchlo som pochopil, že vedela toho o financiách veľmi málo a povedal som si: ,,Ak mám robiť túto prácu ja, budem to robiť inak.“
K môjmu rozhodnutiu pracovať vo finančníctve nebolo naklonené ani moje okolie. Keď som oznámil, že idem pracovať ako ,,poisťovák´´, každý len zodvihol zrak, nahodil kyslý úsmev a nezabudli dodať, že tam vydržím dva, tri mesiace ako všetci a skončím. Napriek tomu som si povedal, že do toho idem a keď dokážu túto prácu robiť iní, keď dokážu z tejto práce slušne žiť, tak prečo nie ja. Dnes robím túto prácu už viac ako 14 rokov a neľutujem. Táto práca mi skutočne zmenila život. Stretol a spoznal som veľa zaujímavých ľudí, počas množstva školení som spoznal krásy Slovenska a samozrejme veľa som sa naučil. Nemôžem opomenúť ani nadštandardný príjem, vďaka ktorému som si dovolil zaplatiť to, čo by som si predtým nemohol dovoliť.
Mám rád slobodu a preto možnosť, sám sa rozhodovať o pracovnom čase , o príjme , o vzdelávaní, o tom či chcem byť na pozícii manažéra alebo budem ďalej kariérne rásť, je pre mňa na nezaplatenie. No najväčšou odmenou je pre mňa vďaka zo strany klientov. Keď ľuďom skutočne pomôžete vo vážnych životných udalostiach, keď im pomôžete vyriešiť problémy s bývaním, či poradíte v tých príjemnejších životných udalostiach, pochopíte o čom táto práca v skutočnosti je. Je hlavne o službe, o dobrej službe, aby môj klient resp. môj obchodník bol vždy na prvom mieste. Dajme ľuďom viac, viac ako je naša povinnosť a vtedy nás budú klienti vyhľadávať a naši obchodníci nasledovať. Ak chceme dlhodobo pracovať v tejto oblasti, tak toto by malo byť pre nás to najdôležitejšie.
