ZAMESTNANIE ALEBO ŽIVNOSŤ

Oplatí sa viac pracovať na živnosť alebo byť zamestnancom na trvalý pomer? Túto otázku si v určitej fáze života položí asi väčšina ľudí. Mňa toto obdobie postretlo v roku 2006. Dovtedy som vyrastal s presvedčeniami získanými od mojich rodičov a zo škôl. Tie hovorili, že byť zamestnancom je väčšia istota. Že za Vás zaplatia odvody, nemusíte sa starať o dane…a je to vlastne také jednoduchšie. Keď niečo počúvate 24 rokov, tak tomu veríte 

Nikdy som však nemal možnosť hovoriť s nikým, kto by mi podal informácie o tom, aké sú alternatívy. V spomínanom roku 2006 sa to však stalo. Začal som chápať, že istota zamestnania, je len fiktívna istota, ktorá je vlastne výhodná len pre štát. Nie je výhodná ani pre zamestnanca ani pre zamestnávateľa. Prečo? Čítajte ďalej….

Zoberme si ZAMESTNANCA s hrubým príjmom 1 000 eur a teda superhrubou mzdou 1 352 eur.

Zamestnávateľ za neho zaplatí odvody za zamestnávateľa:

  • na zdravotnom poistení zaplatí 10 % – teda 100 eur
  • na sociálnom poistení spolu zaplatí 25,2 % – teda 252 eur

Spolu teda zaplatí zamestnávateľ za svojho zamestnanca 352 eur.

Okrem toho strhne zamestnancovi odvody za zamestnanca. 

  • na zdravotnom poistení zaplatí 4 % – teda 40 eur
  • na sociálnom poistení spolu zaplatí 9,4 % – teda 94 eur

Znamená to teda, že na odvodoch (zdravotné + sociálne) zaplatí spolu 13,4 % – teda 134 eur.

Rovnako je samozrejme potrebné zaplatiť daň. Tá je 19% a platí sa z hrubého príjmu zníženého o odvody (134 eur) a mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane (319,17 eur). Zaplatená daň je teda 19 % z (1000 – 134 eur – 319,17 eur), čo je 103,89 eur.

Zamestnanec, ktorý stojí svojho zamestnávateľa 1 352 eur (superhrubá mzda), dostane v čistom na účet 762,11 eur – čo je 56,37 %. To nie je žiadna sláva, keď ti skoro polovicu tvojich peňazí niekto zoberie. Dá sa s tým niečo robiť? Áno riešenie je jednoduché. Dohodni sa so zamestnávateľom, že budeš pracovať na živnosť (ak je to možné) a nech ti tých 1 352 eur vypláca, ty sa postaráš o všetko ostatné.

Ako ŽIVNOSTNÍK dostaneš na účet 1 352 eur.

  • na zdravotnom poistení zaplatí 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu – teda 63,84 eur
  • na sociálnom poistení zaplatíš 47,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu – teda 151,16 eur (od platenia sociálnych odvodov si prvý rok ,,podnikania“ oslobodený a začal by si ich platiť najskôr v auguste 2020)

Spolu teda na odvodoch zaplatíš 215 eur.

Keďže ako živnostník môžeš si odpočítať z tvojho príjmu 60% ako paušálne výdavky. Znamená to, že zo sumy 1 352 eur odpočítaš výdavky 811,2 eur a zo zvyšok je 540,8 eur. Z tejto sumy si odpočítaš zaplatené preddavky na zdravotné a sociálne odvody (215 eur) a mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane (319,17 eur). 540,8 eur – 215 eur – 319,17 eur = 6,63 eur, no a tieto je potrebné zdaniť 19% daňou, čo je 1,26 eur.

Z fakturovanej sumy 1 352 eur zaplatí živnostník 215 eur odvody a 1,26 eur daň, čo znamená, že mu v čistom zostane 1 135,74 eur – čo je 84 % a nie 56,37% ako u zamestnanca.

Robíš tú istú prácu ako zamestnanec, ktorý ale dostal v čistom 762,11. Ročná úspora predstavuje 4 483,56 eur – a to nie je zanedbateľná suma.

Toto je samozrejme len reč čísel (a peňazí). Pri práci na živnosť, alebo na DIČ, je dôležité niečo úplne iné. SLOBODA. Sloboda je ten pocit, kedy sám rozhoduješ o tom, čo budeš robiť, ako to budeš robiť a pre koho to budeš robiť.  Je to ten pocit, keď si nemusíš pred šéfom vymýšľať výhovorky, keď má dieťa vystúpenie v škôlke, a ty tam chceš ísť. Je to ten pocit, keď sa slobodne rozhodneš a povieš: ,,Sorry, toto ja neurobím“, ak sa nestotožňuješ s tým, čo od teba niekto chce. 

Je to tiež ten pocit, keď vieš, že ak pred letom zamakáš viac, budeš mať na lepšiu dovolenku ako pred rokom.  Sloboda však niečo stojí. Je to aj ten pocit, keď vieš, že ak dnes neurobíš to, čo máš, nezarobíš.

Ak si schopný zvládnuť slobodu, teda máš dostatočné pracovné návyky, dokážeš riadiť svoje aktivity v čase, si skôr proaktívny ako reaktívny (ak sa ukáže problém, iniciatívne hľadáš riešenia a nečakáš na iných), veríš si, že sa uživíš (či už rukami alebo hlavou), uvedomuješ si, že bez práce sa peniaze zarábajú málokedy, pravdepodobne bude pre teba práca na živnosť VÝHODNEJŠIA ako byť zamestnancom.

Naopak, ak ti zatiaľ chýbajú pracovné návyky, potrebuješ, aby ťa niekto pravidelne kontroloval, si skôr reaktívny ako proaktívny (počkáš, kým niekto pomenuje problém a povie ti čo máš robiť), nedôveruješ si, že sa sám uživíš (či už rukami alebo hlavou), pravdepodobne bude pre teba živnosť rizikom a výhodnejšie bude, ak sa ZAMESTNÁŠ.

Tak ako sa rozhodneš?  Začneš pracovať na svojich snoch, alebo budeš celý život pracovať na snoch svojho zamestnávateľa?