Prečo by sme si mali sporiť na dôchodok?

Túto otázku si v živote položí väčšina z nás. Tí mladší častokrát argumentujú, že sa dôchodku nedožijú (čo je štatisticky nepravdepodobné, keďže u mužov je 85,7%-ná a u žien až 93,1%-ná pravdepodobnosť, že sa dôchodku dožijú a budú teda potrebovať peniaze na živobytie).

Tí skôr narodení očakávajú, že za všetky tie odpracované roky, počas ktorých prispievali do systému, majú predsa nárok, aby sa o nich štát na dôchodku postaral. (POZOR – každý deň PN počas pracovného života má negatívny dopad na Váš budúci dôchodok – ak ste napr. na PN 5 dní ročne, Váš dôchodok sa zníži v priemere o 10 eur mesačne). Bohužiaľ očakávania oboch skupín sa nenaplnia.

Problémom je demografický vývoj, o ktorom sa už veľmi veľa popísalo. Náš dôchodkový systém založil ešte Otto von Bismarck a fungoval neuveriteľných 130 rokov, pretože boli splnené dve jeho základné podmienky.

1, Na dôchodok jedného dôchodcu prispieva 2,5 pracujúcich

2, Priemerná doba poberania dôchodku je 10 rokov

No svet sa zmenil.

Z dôvodu vyspelejšej medicíny a ďalších vplyvov sa priemerný vek dožitia Slováka zvýšil a dôchodok od štátu tak poberáme priemerne 20,4 roka (muži) resp. 23,2 roka (ženy).

Zároveň dnes už prestáva platiť aj prvá podmienka. Na jedného dôchodcu prispieva dnes síce cca 2,5 prispievateľov do dôchodkového systému (v absolútnych číslach je to 1,077 mil dôchodcov a 2,526 mil prispievateľov do 1. dôchodkového piliera), no tento pomer sa začne veľmi rýchlo meniť. Prečo? Pretože do dôchodku  začnú odchádzať silné ročníky. Slovensko zažilo za posledných 100 rokov dva veľké populačné boomy. Prvý bol po vojne v rokoch 1949 až 1957 (rodilo sa skoro až 96 000 detí ročne). Dnes títo ľudia odchádzajú alebo odídu v najbližšej dobe do dôchodku.

Druhý boom bol v rokoch 1975 až 1983. V Československu vzniklo množstvo fabrík, v ktorých však nemal kto pracovať.  Štát potreboval podporiť pôrodnosť a tak prideľoval byty mladým rodinám a v tomto období sa rodilo skoro 100 000 detí ročne (títo ľudia odídu do dôchodku cca v roku 2040). Od tohto obdobia však počet živonarodených detí začal klesať a v roku 2002 dosiahol len 50 747 detí! Dnes sa rodí ročne cca 60 000 detí.

Nepotrebujeme čarovnú guľu, aby sme vedeli predpovedať, čo nastane okolo roku 2040. ,,Husákove deti“ začnú odchádzať do dôchodku v počte cca 90 000 ľudí ročne a nahradiť ich bude mať cca 60 000 detí (ktoré sa rodia dnes a v 2040 začnú pracovať). Takže aktuálny pomer 2,5 pracujúcich na jedného dôchodcu sa zmení na cca 0,67 pracujúceho na 1 dôchodcu.

Dnes už teda vieme, že nás čaká problém. Otázka znie, čo s tým urobíme. Spoľahneme sa na štát? Samozrejme politici budú musieť robiť všetko pre to, aby ,,nejaký“ dôchodok ľuďom (a teda svojim voličom) zabezpečili. No nebude to žiadna sláva (dnes dáva Slovensko na dôchodky 8 % HDP, očakávania Európskej komisie hovoria, že v roku 2040 to bude cca 11%, v roku 2060 až 13,5 %).

Mne dáva väčší zmysel správať sa už dnes zodpovedne. Ak tak neurobíme, čaká aj nás ,,Spotrebný šok“. ,,Spotrebný šok“, ktorý zažívajú aj dnešní dôchodcovia, znamená, že príjem človeka poklesne pod 70% čistého príjmu, na ktorý bol počas produktívneho veku naučený. Terajším dôchodcom však v mladosti nikto nehovoril, že budú musieť čeliť takémuto problému a mali príliš málo času, aby sa stihli pripraviť. My, 25 – 35 či 45 roční však ten čas ešte máme.

Ako teda predísť ,,Spotrebnému šoku“? Ideálny scenár hovorí o tom, že 30 % z našej hrubej mzdy by sme si mali odkladať na dôchodok. Šokujúce číslo?  Samozrejme tých 18% musíme vo forme sociálnych odvodov zaplatiť sociálnej poisťovni automaticky. No zvyšných 12% z našej hrubej mzdy by sme si mali odkladať ešte nad rámec odvodov.

Samozrejme každý z nás má výdavky, ktoré považujeme v danom momente za dôležitejšie ako sporenie na dôchodok (viem to podľa seba), no skôr či neskôr nás to dobehne. Ak dnes neodložím 50 eur, na dôchodku mi bude každý mesiac chýbať 70 a možno 100 eur.  

Jedným z riešení, ako si zabezpečiť dôstojný dôchodok, je sporenie cez dlhopis s ročným výnosom 4,5%, ktorý vám vieme sprostredkovať. Pre nezáväzné info nám zanechajte Vaše kontaktné údaje tu.