Miroslav Vrábel

Môj príbeh sa začal písať pred 29 – timi rokmi v malej dedine na Kysuciach – Nesluši. Ako malý chlapec som sníval o živote, kde mi nebude nič chýbať a budem mať dostatok peňazí na všetky pôžitky života, ktoré som chcel. Či už to bola rodina, veľké a rýchle auto, veľký dom, záhrada, jazierko a pes s mačkou .

Samozrejme som vedel, že mám len niekoľko možností ako to dosiahnuť, buď môžem vyhrať v lotérií, podediť (nemám po kom), dobre sa oženiť alebo makať v práci. Nikdy som nepremýšľal, že si môžem svoj život riadiť sám a smerom akým chcem ja.

Moja rodina nikdy nemala financií na rozdávanie a preto som si už počas strednej školy našiel brigádu.  Začal som zisťovať, ako to chodí v dospeláckom živote, hlavne výdavky na bežný život. Nemohol som vyskakovať, no mohol som si pár krát do roka kúpiť novší mobil, počítač a podobné chlapčenské zábavky. Na konci školy som sa mal rozhodnúť, čo ďalej.

Nakoľko moja ambícia nebola  5 rokov stráviť štúdiom a mať neistú šancu sa uplatniť, chcel som mať prachy a kúpiť si veci, ktoré som chcel. Nastúpil som do fabriky. Keďže som bol vychovaný v rodine, ktorá verí istote v zamestnaní, politických sociálnych balíčkoch a že treba uťahovať opasok vždy kedy je to treba, zotrval som v práci (teraz už pre mňa) neuveriteľných 6 rokov.

Ku koncu tohto obdobia som už strácal kontakt so svojimi snami, ktoré som si prial ako malý chlapec. Musím povedať, že som neprežíval dobré obdobie, chcel som zachrániť vzťah a urobiť krok vpred.

Nemal som potrebu, ale už túžbu na zmenu.

Začal som hľadať prácu ako väčšina ľudí. Klasický životopis na profesií a kontaktovanie od KIE, OVB a iné aj technické služby, no nechcel som robiť zas od rána do večera za pár korún. Ozvali sa mi z poisťovníctva. Síce som nesníval o práci „poisťováka“, no napriek tomu išiel som na pohovor.

Ani neviem ako som prešiel dvoma kolami a keď som šiel na tretie už s  Vojtechom Furtákom, priznám sa mal som rešpekt a úprimne som sa bál, či ma vezme. Nikto totižto nevedel, že už som dal výpoveď a vyslovene som CHCEL pracovať už tu. Paradox bol, že keď mi oznámili, že ma teda berú to tímu, ešte v ten deň sme sa s priateľkou rozišli…Dosť šok, kvôli nej som urobil rozhodnutie, ktoré ma mohlo vyjsť draho, no teraz viem, že to bol nevyhnutný krok k lepším zajtrajškom.

Moja činnosť v poisťovni bola ako na hojdačke, dobré mesiace striedali tie slabšie, rodina mi stále vyčítala, prečo som urobil takú chybu…prečo nemám normálnu prácu…či mi nie je hlúpe naháňať ľudí a tie ďalšie klasické veci, s ktorými sana začiatku stretáva skoro každý. Ja som mal zo začiatku silný motív dokázať ľudom, že mám na viac ako na prácu upratovača a že v živote si veci dokážeme ovplyvniť aj sami – záleží len na nás, či sa necháme stiahnuť alebo ideme stále dopredu. Vieme predsa, že 5ti ľudia s ktorými sa najčastejšie stretávame, nám formujú naše JA.

Tri roky som zažíval pocity finančného konzultanta stretol som obrovské množstvo ľudí (klientov, manažérov, riaditeľov, školiteľov,…). Pomáhal som vybavovať nespočet poistných udalostí, boli aj také, ktoré nemali dobrý koniec, no to patrí k našej práci. Mám predsa prinášať prémiovú službu ľudom, aby žili dôstojný život v dobrých aj zlých časoch.

V roku 2017 som sa rozhodol vybrať sa cestou kariéry. Uvedomoval som si, že to nebude jednoduché, no vedel  som, že budem mať pri sebe skúsených ľudí a lídrov.

Kto ma pozná vie, že som tvrdohlavý a to je občas cesta aj k problémom 😀 Jasné, že som začal robiť veci, ktoré neboli správne a chcel som viesť ľudí voľnejšou rukou. Teraz viem, že pravidlá a dohody sú cesta ako ukázať ľudom kvalitu a zabezpečiť im ich výsledky, vďaka ktorým si splnia svoje sny a ciele, pre ktoré k nám prichádzajú. Podcenil som aj hodnotu vzdelávania a napredovania, čítania kníh, ku ktorým sa teraz vraciam, aby som bol stále pridanou hodnotou pre ľudí a ich výsledky. Niekedy je ťažké si priznať chyby, no je dobré, že sa vieme z nich poučiť a neopakovať ich. Máme každý jeden z nás v sebe obrovský potenciál, je na nás ako ho využijeme ( ja napríklad teraz píšem tento príbeh, skenujem dokumenty k zmluve, premýšľam ako posuniem svoju profi FB stránku a vytvorím si webovú) . Naše limity sú len v nás, nikde inde.

Za roky, ktoré robím vo finančníctve, som si uvedomil, že milujem túto prácu, mám rád ľudí, ktorí tvoria našufirmu. Zažil som skvelé akcie nie len na Slovensku, športové hry, vzdelávacie programy, atrakcie, na ktoré by som inak asi nešiel.

Najväčší úspech človeka nie je v tom, že nepadne, ale v tom, že vždy opäť vstane.

Konfucius